- Nechutné leto, neznášam tieto vysoké teploty dnes je konečne normálny deň (teploty pod tridsať). A zajtra má pršať yippie!

- Som spálená, len do polovice tela. Bolo mi fakt hrozne, tak som sa dala ukecať na  kúpalisko, natrela som sa faktorom 15, (čo bolo zjavne málo) Takže celý zadok mám červený (predstavte si upečené prasiatko, ktorému zabudli otáčať rošt…). Bolí to.

- Cez víkend (ten, čo bola Pohoda) som bola u Aidiky mali sme psíka jej brata (ktorý bol na Pohode) – Amiga. Bolo to fakt milé ale posedný deň mi Amigo ocikal šaty a musela som v 40 stupňovom (nepreháňam teplomer naozaj ukazoval 40) horku ísť do Eurovei v rifliach (neviem ako som dokázala neskolabovať).

- V jednu hnusnú horúcu noc sa mi dvakrát po sebe snívalo, že som nestíhala na októbrový CB koncert…. chytala som infarktové stavy a myslím, že môj život bol skrátený o 20 rokov.

- Prežila som rodinnú ožieračku oslavu. Áno možno som kazič zábavy ale o pol piatej ráno mi to vykrikovanie a trieskanie naozaj nepríde ani trochu vtipné.

- Bola som donútená kúpiť si kraťasy, ktoré sa mi na počudovanie páčia. Neustále chcem takú vec (nazvime to svetrík), na vešiaku to vždy vyzerá fajn, ale keď si to skúšam, je to naozaj desivé!

- Minulý týždeň som bola u Aidiky, spolu s Nikou a Maťkou. Srandy plno, dvakrát sme boli v kine na Inception (5/5) a na novom Shrekovi (chcem vrátiť peniaze a dve hodiny života!). Mali sme byt pre seba (čítaj: bordel sa dal prehadzovať lopatami).

- Nikdy si nekupujem bižutériu, fakt nikdy, pretože nie som ochotná dať 5 eur alebo viac za nejakú cetku. Takže si viete predstaviť, aký pekný náhrdelník to musí byť, keď som obetovala 5 eur naňho namiesto toho, aby som si kúpila knihu!

Fakt netuším, čo ešte napísať, možno len to, že toto leto ma už nebaví a okamžite chcem Október (môj koncertový Október aaach). Okay post o ničom bye…

- Ako všetci viete, profesorka na stolovanie ma nenávidí a dala mi neklasifikovanú, lebo som nepísala jednu písomku, ktorú ona oznámkovala dvomi známkami a tým pádom tam mám vraj málo známok… hádať sa nemá zmysel, keďže to učivo ovládam, každopádne aj tak dostanem trojku, dokonca aj triedna povedala, že si všimla jej správanie ku mne… toľko k pri***anému slovenskému systému učenia…

- Včera som videla Nightmare On Elm Street. Čakala som troška viac, ale bolo to skvele spracované, super efekty o zakončení nehovoriac, to bolo geniálne!

- Aidika si kúpila knihu o Marilynovi Mansonovi, ktorá ma zaujala. Nie, žeby som ho žrala natoľko, aby som si kúpila knihu, ale keby ste videli tie útržky ono to je fakt desivé .

- Videla som, už neviem kedy, The Butterfly Effect, čo je podľa mňa jeden skvelý film, zistila som, že to má viac dielov, ale mierne pochybujem o ich kvalite, no uvidí sa. Na to som si stiahla Mr. Nobody s Jaredom Letom, ale zistila som, že je to po francúzsky. Nie, moje schopnosti francúzskeho jazyka nesiahajú až tak ďaleko…

- Okay hmm trikrát mi odpísal Scott z Cancer Bats na FB, čo bol WOW moment týždňa a sľúbil mi fotku

- Som mierne sklamaná, lebo ujovia z Yashin nám sľúbili, že sa sem cez leto dovalia a zatiaľ to nevyzerá, že by sa do týchto končín chystali (nie, že by som netušila, že to boli len sľuby…)

- Zistila som, nie to som vedela… utvrdila som sa v tom, že v tejto krajine, prostredí, pri týchto ľuďoch skrátka nemám čo robiť. Odrátavam dni do maturity a potom vžuuu a som preč.      -sorry za spoiler-

- Práve som zistila, že vyšlo nové číslo Rock Soundu a ja ho ešte nemám doma, čo je čudné a ak to tá mrcha poštárska zasa poto tak naňu asi fakt poštvem stádo holubov a môže si opakovať ,,odteraz budem poštu doručovať poriadne”, zakiaľ bude umývať tie hovná z bicykla!!!

- Naposledy som písala, že začnem pozerať LOST, ale dala som na Sue a začala som Doctora Who, už som na tretej sérii a dobre som urobila. Teraz začínam paralelne s tým pozerať Torchwood, čo tak trocha na DW nadväzuje.

Hmm to je asi tak všetko, keďže sú prázdniny, tak nič nerobím… napíšem až bude o čom. Zatiaľ majte psa. A možno spravím design .

Hlásim sa po týždni, vidíte? Tak po poriadku.

PONDELOK

Prvý deň školy… poznáte to fake smiles… Je to inak pekná facka po 6 týždňovom makaní fyzicky, začať makať psychicky . Hneď v pondelok nám triedna rozdala papierik s povinne voliteľnými predmetmi na budúci rok. Ako prvú možnosť som si dala Konverzácie z angličtiny a Literárny seminár (prekvapivé, žeano?) a ako druhé Konverzácie a Ekonomiku (verte mi, tá ekonomika bola najmenšie zlo, anyway lepšie ako cvičenia z matiky ). Takže som jej to hneď odovzdala a z ADK som dostala 2 a 2- takže pohodový pondelok. Poobede som bola v knižnici, odniesla som si dve Coelhove knihy – Brida a Démon a slečna Prymová. Potom som si musela ísť kúpiť nové tenisky, kúpila som si normálne vansy (možno dostanete fotku k budúcemu postu alebo na twitteri… sa uvidí)… sorry ale odmietam si kupovať každý týždeň 10 eurové tenisky na trhu, keď sú do troch dní na maderu (nepreháňam naozaj som si kúpila tenisky a po týždni neboli nositeľné).

UTOROK

Hmm, nič prevratné stále som sa cítila ako zbitý pes… Mali sme mať 10 hodín (17:00 bus), posledné 4 hodiny sme mali preberať záverečky, skončili sme skorej asi o hodinu… oh a nemčina bola naozaj krutá

STREDA

Sedem hodín, fakt nuda slnko pieklo, teplo, ospanlivá atmosféra, skoro som zaspala na nemčine (to by bolo zlé!). Poobede sme šli na miesto praxe pre hodnotenie a pečiatku, domov som došla tak ako deň predtým (lebo 50tka, mala ísť 22 minút a šla 30!!!).

ŠTVRTOK

Mali sme prax v jedálni, ja som šla k lekárke pre papier (áno, neodkladne!). Zbytok dňa som šprtala matiku, potom som to vzdala s tým, že šak za tri príklady z piatich mi musí dať trojku. Keď som vzdala matiku tak som celý večer čítala Harryho Pottera (úprimnosť nadovšetko).

PIATOK

Som skipla prvú nemčinu (fakt som nemala kedy sa ju učiť). Z matiky som nedala asi ani tie tri príklady… ale čo stačí mi 4 asi… možno sa zmiluje a na vysvedčenie mi dá trojku (toľko k zlepšovaniu známok). Našťastie v ďalšom ročníku už matiku mať nebudeme. A zasa celý deň som doma čítala… prudko zábavné…

SOBOTA

Tak dnes sme mali prudko zábavnú family oslavu for the record stále trvá…

NEZARADENÉ UDALOSTI(resp. nepamätám sa kedy sa to stalo)

- Mama mala zvonenie Rytmusa neviem ako sa to volá ale furt to hrajú v rádiu, uznajte, že som tomu musela zabrániť. Predsa moja matka nebude chodiť po svete s týmto zvonením a robiť mi hanbu!!! Takže som jej nainštalovala The Horrors – Count In Fives.. dokonca sa jej to páči (bodaj by nie!).

- Milujem Twitter, fakt… normálne ma začínajú followovať (sami od seba) neznáme zahraničné kapely a odpisujú na moje tweety… zostreľte mi niekto hrebienok .

HUDBA

Na radu Elis som si vypočula The Dillinger Escape Plan a odhadla to dobre, páči sa mi to. Teda nijako extra ale je to hodné strkania do iPodu. Navyše som zistila, že sú aj v RS.

FILMY

Mám v booku The Butterfly Effect ale stále som sa nedostala k pozeraniu…

SERIÁLY Desperate Housewives takmer dopozerané a na rade je LOST (hneď po LOST je Dr. WHO).

Seeya…

Takým kúskom k praxi. Skúsim opísať taký typický deň. Vstala som (raz to bolo 6:50, raz 9:10), išla som na bus, potom MHDčka a potom práca, viac menej som stíhala piaty bus (nesťažujem sa, aj tak nám veľa hodín odpúšťali…). Cestou busom späť som sa nútila čítať. Prišla som domov, chvíľu na nete, sprcha, spánok. Víkend som buď dospávala, alebo behala po obchodoch (to by ste neverili, koľko vecí treba nakúpiť a keď nemáte cez týždeň kedy, tak sa toho na sobotu nakopí…), alebo som chodila s Aidikou do kina (luxus).

Oficiálne ospravedlnenie pre ľudí, ktorým komentujem blogy, naozaj nebolo kedy občas som sa prinútila, alehneď ako kliknem na PUBLISH tak to idem napraviť.

Vyjadrím sa k mojej 18stke. Áno, týmto mi nehovorte ovečka… no tak, je to detinské… kidding… Nebudem opisovať moje celkové pocity okolo toho. Vraj sa niečo zmenilo… možno áno, možno nie… Je mi fajn momentálne. Mám ciele (to som vždy chcela) a sny (tie som v podstate vždy mala ale nikdy nie tak jasne zamerané na budúcnosť). Ehm to znelo akoby som to ani nepísala ja… whatever… pekná naivná vložka…

Samozrejme, že toto sem natlačiť musím: REPORT Z CANCER BATS KONCERTU (kto toto preskočí dostane po hlave!)
Takže okolo jednej sme v plnom obsadení vyšli z Bratislavy. Mali sme v pláne ísť do Starbucksu, ale tak to akosi nevyšlo a boli sme na káve pri Gasometri (áno, áno Arena a Gasometer sú od seba na skok) Takže okolo štvrtej sme už sedeli pred Arénou a sledovali pánov z THE GHOST OF A THOUSAND ako vyskakujú z dodávky. Potom Sima podotkla, že by bolo fajn si ísť do toho areálu očíhnuť a čo nevidíme Liama na skateboard-e a mieri k nám a zdraví nás a waa. Mám to také povypadávané ale viem, že sa mi triasli ruky aaa nohy aaa šetko Ale bol veľmi milý. Fotka:

Hneď na to sa otočím a Mike, ktorý bol tiež veľmi veľmi milý. Fotka:

Potom sa zasa otočím a aha Jay, ktorý bol tiež celkom milý. Fotka:

Scotta sa nám nepodarilo zachytiť. Potom sme sedeli na schodkoch, medzitým som sa rozprávala s Liamom o vchode a o špinavých veciach, ktoré sa snažil veľmi chlapským spôsobom očistiť (drhol ich o múr). Potom vytiahli s Mikeom z dodávky rampu (ten chlap to zo sebou naozaj vozí!) a začal sa prevážať na skate. A to z polovice nie je kompletný zážitok! Takže sme čakali pred vchodom (chvíľu pred zlým ) a to by ste neverili koľko slovákov a čechov tam bolo. Aidika mi kúpila CB tričko (od uja z TGOAT, ktorý bol tiež veľmi milý ).
Stáli sme v strede úúúplne vpredu. (Všetci traja frontmani to okomentovali a volali ľudí, aby následovali náš príklad ). Prvá kapela hrala asi šesť songov (po treťom som sa modlila aby skončili). No a potom prišli THE GHOST OF A THOUSAND. Skrátene: Takto má kurva vyzerať predkapela. Rozpísane: Tom mi hneď pri prvom songu zahrabol mi do vlasov, zaklonil mi hlavu a niečo vrešťal (trochu som sa zľakla ja som fakt nevedela čo do pekla robí ). Potom to mám mierne rozmazané viem, že liezol do davu. Nejaký chlapík vedľa mňa zodvihol ruku a Tom mu ju stisol, tak prečo nie aj ja, že? Akurát mne ju aj pobozkal HEČ! Aidu pobozkal na líce a stále nás obtáčal káblom o vzdušných bozkoch nehovoriac Samozrejme, pár ľudí vyliezalo na pódium a skákalo do davu, ale tak my tri sme sa vždy skrčili, ten posledný ujo to nepostrehol a jebol na zem… jeho chyba
A prichádzajú Cancer Bats. Liam bol úžasný hneď ako odpálil prvý song (Pneumonia Hawk)… fakt skvelééé naozaj, trošku sa potkol o kábel, ale čo, aspoň som sa tvárila, že som ho reflexne zachytila a podľa Aidiky som sa tvárila akoby umeiral (ja o tom nič neviem ). Keď skončili tak Mike zachytil môj pohľad, držal v ruke paličky a spravil gesto typu (chceš?), načo som zareagovala a musím povedať, že ten chlap má super hod (čítaj mám Mikeovu paličku ). Scott mi chytil ruku. Tak potom sa to vyprázdnilo ale Liam a Mike tam ostali (no neobíjmi si). Od Liama som si vypýtala vodu (a dal mi) a potom už bola teta vlastníčka nervózna, tak sme dali Liamovi goodbye a fotka:

Seeya next time… ó áno Liam

For the record na všetkých fotkách vyzerám fakt zle, ale viete čo? Je mi to dosť jedno .

V skratke:
Tak včera som bola na obchodnej a našla som Moleskine Passion Book Journal a túžim po ňom (19,20€)! Som na 6. sérii Desperate Housewives. Konečne mi došiel Rock Sound a tomuto hovorím časopis! No a v Pondelok mám hneď praktickú skúšku z môjho obľúbeného predmetu… Can you guess it?… stolovanie, áno!

Tak končím už je to aj tak dlhé až až a oddnes píšem pravidelne cca po týždni takže seeya .

[EDIT]Bude aj videoblog z koncertu, resp z predkoncertu, keď Aidika donesie kľúč s jej videami (áno je prudko logické natáčať udalosti jedného dňa na dva foťáky…).[/EDIT]

Ešte pred praxou som bola s Aidou na Imaginarium of Dr. Parnassus… bolo to… divné. Také, že dej poriadne ani neviem zopakovať a som vďačná za titulky, pretože hovorili takým silným akcentom, že niektoré vety som fakt netušila.

Čítam stále to isté (viď goodreads)… V hudbe sa pár vecí zmenilo momentálne totálne žerem metalcore, hardcore a pod. samozrejme, že počúvam aj ostatné veci len toto sa pridalo. Koncerty: 29.4. Cancer Bats with The Ghost of a Thousand, Wien a 5.5. The Eyes of A Traitor with The Chariot & Iwrestledabearonce, Randál no a potom až v októbri August Burns Red with Blessthefall, Wien… kto totálne miluje koncerty??? Seriály – som na 4. sérii Desperate Housewives.

Bola som obhliadnuť tú novú Euroveu (inými slovami bola som čmuchať v novej Panta Rhei), a teda obyčajné obchodné stredisko, je tam pekne ale je tam veľa ľudí takže tak.

Krátky post… Oh a ak vás trápi ten názov, tak ja neviem, nevedela som si na nič spomenúť tak som tam dala jedlo, ktoré sme mali na praxi ako prvé… bol to humus . Bye.

Som nervózna, lebo mi nedošiel lístok na Cancer Bats yet, je to síce 8 dní (5 pracovných), ale aj tak! Stále sa snažím upokojiť, že vo FAQ je písané, že dodacie doby sú väčšinou dlhšie (to sa mi to machruje s Google Translate, žeano).

Koncert 30 Seconds To Mars
Tak ehm bol ozaj zaujímavý hrali 3-4 songy z A Beautiful Lie (The Fantasy, The Kill – bravúrne polovica akustická a potom Tomo odpálil elektrickú, A Beautiful Lie a ešte tuším niečo ) a hrali takmer dve hodiny… ale aspoň, že zahrali This Is War, teda mohli aj Stranger in a Strange Land… Ale čo improvizácia a hysterický krik zamaskovali neznalosť slov. Prišli sme asi polhodinu pred celým začatím koncertu a stáli sme v 3. rade vľavo. Oh a Jaredovi nikdy neodpustím vetu: Everybody in the back take three big steps forward… chudáci ľudia pri bariére. Bolí ma v hrdle inak . Jedna fotka, na ktorej vyzerám v celku normálne:

Eh no rozmýšľam čo také ešte napísať… dostala som strašnú chuť čítať The Vampire Chronicles a bola mi odporučená Dune od Franka Herberta (nečítal to niekto?) no ostatné ako vždy na goodreads. Seriály. Mám rozpozeranú tretiu sériu Desperate Housewives, ja viem, že to vyznieva ako novodobá telenovela pre 45 ročné panny a pod… Filmy. Nič nové som nevidela, ale v Blave sa otvára nové shopping centre a bude tam palace a do 29.3 je tam vstupné do kina 3€ a od 25.3 ide v kinách Imaginarium of Dr.Parnassus. WooHoo!

Strašne si chcem predplatiť Rock Sound, to len tak by the way. Okay to je asi tak všetko, Krátky post, musím si to začať spisovať počas týždňa, lebo moja pamäť v poslednej dobe štrajkuje .
Bye

Ehm čo sa môjho rozkoncertovaného života týka, objednala som si tie lístky na Cancer Bats (život s kreditnou kartou je oveľa jednoduchší, síce mám na nej momentálne 10 eur, ale čoo), mám kúpené na August Burns Red support: Bless The Fall (no a čo, že sú až v Októbri ) oboje vo Viedni. Isto nikoho neprekvapí, že na 30 Seconds To Mars sa absolútne neteším. S Aidou sme chceli vrátiť lístky, ale nešlo to… už len z princípu sa nebudeme baviť . Ale tak pokiaľ Jared nebude labuť a bude hrať prevažne z ABL bude to ok. Na anime show som nešla, lebo som si nakúpila lístky na koncerty, žeano? Ale s Aidou sa utešujeme, že v lete pôjdeme na Istro Con a že ono to je v podstate to isté .

Niečo o škole. Hmm tak povedzme, že ma to tam … deň odo dňa viac a viac, ale tak snažím sa! Skúšku zo stolovania som spravila na trojku, aj keď som to vedela minimálne na dvojku, nevadí, nemienim sa s ňou hádať. Asi jej robí dobre voziť sa po študentoch. Nevermind, aj tak ten predmet mám posledný rok. Okay sloh na slovenčinu som písala o pol dvanástej v noci, preto tak aj vyzeral! Napriek tomu som dostala dvojku (kto je fucking king?). Musím prečítať Hamleta, čo sa mi vrcholne nechce (len preto, že to mám prikázané). Ostatné je všetko v normále. Až na to, že v Pondelok budeme písať z Nemčiny, Angličtiny a pravdepodobne ma bude skúšať zo stolovania (áno zase).

Mám ďalšie tetovanie, tentokrát väčšie. Všetci hovoria, že je veľké, mne sa zdá malé . Ozaj sa mi páči, fotku sem nedám . Na žiadosť pošlem .

V posednej dobe závislačím na Twitteri a blogoch rôznych ľudí, pokladám to za veľmi divný spôsob zabíjania času, ale tak proti gustu žiaden dišputát…

Bola som na Alice in Wonderland. Jediná chyba filmu – DABING! Otras. Keď Johnny Depp prehovoril ja aj Aida sme sa začali strašne rehotať Film to bol ale skvelý. Ako všetko od Burtona, žeano. Ale svoje dieťa, by som na to nezobrala

Okay to je všetko, čo čítam máte na goodreads, čo počúvam na last.fmku a to je asi všetko. Seeya.

Fakty:
- sú prázdniny. To znamená, že nerobím nič okrem čítania, pozerania seriálov a válania sa v posteli. Špehovania ľudí na Twitteri.
- Cancer Bats budú 29.4. vo Viedni (woohooo!), čo znamená, že 30.4 nejdem na Eyes Set To Kill do Brna.
- neteším sa na 30 Seconds To Mars z hlavnej časti je to kvôli nim a kvôli aprílu ostatnú časť necháme tak…
- stráááášne ma začal baviť Twitter.
- mám traumu, lebo nemám photoshop, čiže si to tu nemôžem poriadne ani prispôsobiť. Navyše mám neodolateľnú chuť urobiť design.
- moje iTunes štrajkuje a odmieta mi pridať Coldplay – Parachutes.
- cítim sa stašne vyšťavená (a to nič nerobím), asi je to jarná únava, alebo čo…

Detailnejšie opíšem stredu. Ja, Jane a Miško sme boli vonku. Najprv sme boli v Panta Rhei (silno prekvapujúce ). Bola som naštvaná, lebo nemali nový Rock Sound, ale tak nie je to až také počudovania hodné no . Potom sme sa nejako pešo dostali na račko a k našej škole. Miško objavil sochu, okolo ktorej chodím už tri roky a nikdy v živote som si ju nevšimla… ani Jane… Ďalej sme šli z hlavnej do Auparku (jediný homosexuál v trolejbuse a sadol si priamo vedľa Miška ). Jane bolo treba cikať, čiže sme menovali všetky tekutiny sveta, akonáhle sme vystúpili bolo treba už aj mne! Čiže prvá zastávka v Auparku bol záchod. Potom zverimex (ja som vždy myslela, že keď ryba cúvne tak sa utopí… zjavne nie!). Káva (moja druhá v ten deň, nič som nejedla!), ktorá bola maximálne dobrá (milujem Coffe & Co). Potom sme sa nejako pešo dostali na nivy (cez centrum). Odtiaľ sme šli odkopnúť Miška na hlavnú (vedeli ste, že tam funguje portál, ktorý vás hodí na Vinohrady? Niečo ako nástupište 9 a 3/4 ). S Jane sme si dali ďalšiu kávu (tretia, bez jedla… silno zdraviu prospešné). Potom ma šla odkopnúť na nivy. Doma som bola happy, lebo mi došla kniha z bookdepository , konkrétne Lee Child – Killing Floor.

Dnes som bola s Jane na tetovaní, rovno som sa dohodla na nedeľu na moje ďalšie . Keď som došla domov, vlastne až do teraz som sa učila stupídne stolovanie, aj tak mi nedá dobrú známku, ale je mi to vlastne jedno chcem prosto známku, aj keď trojku, alebo tak. Och bože!.

Okay zajtra idem von, ale tento post už musím nahrať, lebo to potom bude strašne dlhé .
Bye .

Vo štvrtok sme boli na exkurzii v nejakom hoteli v Piešťanoch (zastreľte ma, neviem ako sa volal). Ehm tu máme izby, toto je jedáleň a pod., takže si viete predstaviť aká som bola unesená, že som tam vôbec šla… Potom sme mali rozchod… s Jane sme hľadali kaviareň, teda najprv sme šli popri takej rieke (áno, geografia mi ide) a skákali sme do kaluží (rada sa hrám na malé dieťa). Okay potom sme zrejme boli v centre tak tam sme si sadli do kaviarne… niečo s grifónom abo tak a kávu mali fakt dobrú (možno to bolo tým, že v tej chvíli by som za to presso aj vraždila…). Sedeli sme tam tak 45 minút, potom sme šli na most (áno nad tou riekou ), bolo tam mrte labutí a kačiek (by ste povedali, že kačky sa pobijú o margot tyčinku?)… no a šlo sa domov…

Piatok už si ani nepamätám, viem, že som mala len 4 hodiny, čo bolo cool.

V sobotu som vstala celkom skoro (pol ôsmej) a ja že ok na chvíľu kuknem telku a pôjdem sa pripravovať na akciu. Troška som zaspala, ale stíhala som, šla som na 14:45 bus, ktorý bol (na to, že bola sobota) celkom naprataný! Taaak na nivách ma čakala Jane, šli sme na chvíľu k nej a odtiaľ na Mladú Gardu (dostala som od Jane cool červenú hardcoreovú šatku, akú nosí Liam ). Tak malo nás byť desať, bolo nás osem (milujem združenie zodpovedných mladých ožranov). No tak k akcii, organizátora srdečne pozdravujem. Okay boli sme tam tak 3 a pol hodiny a dostali sme 10€, ale fakt to bolo hrozné, dlho to trvalo (nie našou vinou, my sme stíhali ale kuchári naberali tak pomaly, že som mala chuť sa spýtať, či to nenaberiem ja).Hostia nervózni všetci strkali lístky do rúk a podobne. Potom na niektorých sa neušlo (neviem, kto to rozrátaval),  a kuchári, že choďte im to povedať… no to iste! Tak mama mi vybavila odvoz, čiže o jedenástej už som bola doma.

Nedeľa vstala som, tešila som sa. Šla som na ten istý bus. Chvíľu sme boli u Aidy (zobrala ma k nim do pivnice, povedzme, že už nikdy nebudem mať kludný spánok!), potom sme sa šli stretnúť s Tomášom a Marošom (Miško mi napísal, že nepríde )… šli si kúpiť nejaký chľast (áno zasa som tam bola za toho nealkoholika, ale boli vtipní ). Myslím, že to im ešte nič nebolo. Pomaly sme šli pred Randál, kde sme stretli Denisu, jej sestrenku a ešte jednu holku. Okay k promile sa nevyjadrujem . Dnu sme dostali cool razítko, ktoré bolo vidno len pod ultrafialovým svetlom . Pred Yashin boli dve kapely, prvú sme tam chvíľu postáli ale inak nič moc… Potom sme si šli sadnúť (smrdela som ako popolník obliaty pivom!). A potom začali no tak sme šli do tej haly a ja že bude haluz pome upe dopredu oni budú hádzať hlavami. Stáli sme pri bariére, čiže keby trocha poskočím, môžem sa mu zavesiť na krk. Okay teraz legenda: Screamer – Kevin a Spevák – Harry. Táákže keď nabehli a začali ovca mala otvorenú hubu (potom som sa spamätala a začala sa troška hýbať), Kevin ešte nemal také rozhádzané háro a bolo mu vidno do očí, takže zachytil môj pohľad, potom mi zrazu držal ruku (jeho hlava a moja cca 2cm!) a screamoval priamo do mojej tváre (áno, extáza!), hádzal tou svojou hrivou (jasné aj ja už, Tomáš a Maroš tiež), haluz bola, že najviac sa držal pri nás štyroch. Spieval niečo s eyes a skláňal sa nado mnou a ukazoval si na očká (rozkošné, ovca išla puknúť od radosti), no a potom ďalšie screamovanie ruka v ruke. Potom nabehol Harry zaspieval I guess I need you baby a ukázal na mňa a na Aidu (áno, úplne napichané ). Potom Kevin sa napil z fľaše a padla mu, Tomáš ju zdvihol napil sa a podal mu ju, zasa sa napil Kevin a vrátil fľašu Tomášovi a ja oblej ma (to bolo taká náhla myšlienka a nerozmýšľala som, no tak som mala totálne mokrú ofinu, ale čooo hlavne, že v tom boli jeho sliny (to bol joke ). Najlepšia časť. Skončili a mi tururu za nimi do backstageu HEY GUUUUYS . Povedal Hey Gorgeous, keď sme šli k nemu a ako takého pekného chlapa som v živote neobjala a vôbec to nebolo také letmé objatie nás doslova až vystískal, chvíľu sme kecali, potom sme sa s nimi odfotili na stagei (vyzerám tam ako idiot, ale čo… to pako čo to fotilo povedalo niečo vtipné ), tu nás vyobjímal zasa Harry . Keď sme odchádzali tak my len že byeee a zasa sme schytali po jednom BEAR HUG od Kevina… akože juuu! Najlepší koncert, boli ozaj skvelí, fakt som sa bavila!  Aaa foto, kliknutím sa zväčší (zľava: Tomáš; Harry; Aida; ja; teraz neviem, či je to Paul alebo Andrew, jeden z nich tam chýba, Maroš, David, Lewis & Kevin (<3):

V pondelok som skákala ako macko fičiaci na gumi džúse, ale ako taký pekný chlap… okay už dosť A to aj napriek tomu, že ma bolel zub (tri ibalginy, splužiačka povedala, že jeden ibalgin opúšťa telo 12 rokov, haluz budem mŕtva a stále budem mať v sebe ibalgin ), a stále ma bolí teda teraz nie, lebo mám v sebe ďalší ibalgin, ale tak som napuchnutá ako škrečok a pohotovostnému nejdem, lebo on len šklbe!

Dnes som nebola v škole, lebo to bolelo, skúšanie mám presunuté a rastie mi zub múdrosti. Ibalginy zatiaľ zaberajú, takže uvidím, či pôjdem na pohotovosť do BA, zasa si nechcem dať zbytočne rezať ďasno, keď to pôjde takto, ok bolí to ale… Ako práve dnes sa zadeľovalo na prax, skvelé do Tatier neideme ale niekam na Kuchajdu, neva aj tak mi je to už upe jedno . Zajtra asi idem veď máme len šesť hodín a písomku z matiky si musím napísať nech tam mám známky…

SEEYA!

V Stredu som šla do knižnice, chcela som The Color of Magic (Discworld #1) od Terry Pratchett-a, ale nemali a nemali ani The Grass Harp od Truman Capote-ho, tak som odišla s Breakfast at Tiffany’s (Truman Capote) a The Girl Who Loved Tom Gordon (Stephen King)… áno TGWLTG si určite neskôr aj tak kúpim… nevermind.

V piatok, som si bola napriek svojmu odporu v Martinuse pre The Lost Symbol, na svoju obranu podotýkam, že som ho mala predobejdnaný už dlho a mám kúl záložku! Prvý krát som platila kartou . Skvelý zážitok . Potom som mala čas asi hodinu tak som šla na nivy, kde som si na dva a pol minúty sadla do vykúrenej časti k jednej slušne vyzerajúcej dievčiny, ktorá nevedela, čo si už má dať pod nos, ja som to vzdala ten bezdomovský smrad sa nedal vydržať a šla som si sadnúť k záchodom (teda nie priamo k nim, ale neviem ako inak to opísať…), kde bola neuveriteľná zima (tu som dočítala Breakfast at Tiffany’s, so zamrznutými rukami), ale lepšie ako ten smrad, verte mi! Okay v buse som sa za tú hodinu vôbec nezohriala, keď sme vystúpili, myslela som, že som v zlom sne, kde ma napadnú ľadové ninja medvede!

Poobede sme šli na toho Avatara, stihli sme to tak tak, lebo sa ťažko parkovalo. Došla som akurát na ukážku, ku ktorej hrali The Used – The Bird and The Worm, bez slov. Neviem, či to bola halucinácia… zistím! K Avatarovi, bolo to pekne spravené, dej nebol nejako zamotaný, ale za efekty a zážitok 5/5. Síce po troch hodinách ma bolel zadok a oči so šošovkami štípali!

Dnes som bola v BA. Šla som na jedenásty bus (tam aj späť som šla s tým istým šoférom ). Na nivách som sa stretla s Jane, dala som jej veľkú plyšovú kravu (stála som v hračkárstve a uvažovala, že keď jej kúpim plyšové zviera, bude to blbé a neuveríte, ale tá krava mi doslova padla na hlavu, zobrala som to ako znamenie osudu a kúpila ju a má hardcoreovú šatku!) a šli sme do Auparku. Jane kúpila piliny pre myši a pekne sme si pokecali s papagájmi a andulkami. Potom sme šli do Panta Rhei, chcela som si ako slušný človek, kúpiť album MUSE keď som ho zdiaľky videla, zblízka som zistila, že stojí 21 €! Bláznovstvo! Potom som natrafila na knihu Nothing To Lose (nie len kvôli názvu, už som na ňu pozerala dávnejšie) stála 11 niečo €, rozmýšľala som, že si ju kúpim, dobre, že som tak neurobila, pretože z Eurobooks ma vychádza o dve eurá lacnejšie, nie som škrt ale dve eurá a dve eurá… a keďže u mňa sú knihy najvyššou položkou na ročnom výpise výdavkov… A objavila som skvelú pohľadnicu s 3D slnkom, ktorá by sa dala použiť ako záložka ale 3 €??? No potom sme šli na kávu do Coffeshop Co., tamto pri palace… dali sme si biele moccacino (pre niektorých presladený grc). Potom ma Jane odkopla na nivy a šla som sa štvrtý bus. V autobuse som sa učila slovenčinu V SOBOTU!!! Svet sa ozaj zbláznil…

Teraz tu ležím s teplotou, bromhexinom a paralenom na polceste krvným obehom (či kam to vlastne ide..), slintám nad fotkami v Jessovom blogu a závidím mu a pôjdem asi čítať The Lost Symbol, lebo otec to chce čítať tiež.

Bye, bye…